• Čo získam?
  • Reklamný článok zadarmo s možnosťou troch odkazov!
Pridaj článok zadarmo

Elektroodpady v SR vieme zbierať i likvidovať, rezervy sú v množstvách

29/08/13 , , ,

Zber elektroodpadu na Slovensku je v súčasnosti na dobrej úrovni. Už v roku 2009 sa presiahla hranica 4 kg, čím SR dosiahla cieľ stanovený EÚ, ktorý spočíval vo vyzbieraní a zrecyklovaní 4 kg elektroodpadu na obyvateľa ročne. Spracovateľské limity elektroodpadu však nezohľadňujú úroveň vstupov nových produktov na trh SR, čím narastá nerovnováha medzi množstvom výrobkov umiestnených na tomto trhu a množstvom spracovaného odpadu z elektrozariadení. Informoval o tom Ján Líška, riaditeľ Recyklačného fondu.

,,Za rok 2012 bolo na Slovensku s podporou Recyklačného fondu vyzbieraných a zhodnotených takmer 10 000 ton elektroodpadu. V rámci celého Slovenska doteraz za roky 2002 – 2012 Recyklačný fond podporil rozšírenie zberu a zhodnotenia elektroodpadov sumou 9,1 mil. EUR. Z toho v rámci jednokomoditných projektov poskytol 8,2 mil. EUR a pri viackomoditných, realizovaných hlavne v mestách a obciach, ďalších 920 tis. EUR. V roku 2012 fond schválil čerpanie prostriedkov zo sektora elektrozariadení pre
9 projektových žiadostí v celkovej sume 341,57 tis. EUR a z účtu sektora bolo vyplatených 339,72 tis. EUR. Triedený zber odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 330,66 tis. EUR,“ povedal J. Líška.

Dodal, že v dlhodobom meradle nie je vyriešený problém nerovnováhy medzi stanovenými limitmi na vyzbieranie a spracovanie elektroodpadu a množstvom výrobkov umiestnených na trh. ,,Najväčšiu príčinu a rezervu vidíme v nedostatočnom monitorovacom systéme colných a inšpekčných orgánov bez efektívnej spätnej väzby k zhodnocovateľom a recyklátorom elektroodpadu. Jednoznačne to neprispieva nielen k tvorbe efektívnej štatistiky, ale najmä k funkčnejšiemu hospodáreniu s elektroodpadom. Riešenie týchto problémov vyžaduje dlhodobo koncentrovanejší prístup k efektívnejšej koordinácii procesov, posilneniu kontrolných mechanizmov a riadeniu vzťahov na všetkých úrovniach odpadového hospodárstva,“ konštatoval J. Líška.

Poukázal na to, že tvorba nerovnováhy medzi množstvami na plnenie limitu a skutočne vyzbieranými množstvami vzniká tým, že sa stále ešte zbiera ťažší historický elektroodpad, než je nový uvedený výrobcami na trh. Ďalší problém je v tom, že výrobcov do dnešného dňa nikto nemonitoruje a nie je ani stanovený legislatívny rámec kontroly priebežného plnenia limitov a následne priebežného sankcionovania výrobcov za neplnenie povinností. V súčasnosti existuje podľa zákona iba zverejnenie výsledkov plnenia povinností výrobcov raz ročne a to k 31.3. nasledujúceho roku.

,,V sektore elektrozariadení je na Slovensku miera spracovania odpadov limitovaná príslušnými predpismi EÚ. I keď sú spracovateľské kapacity odpadov v tomto sektore aj vplyvom aktivít Recyklačného fondu dostačujúce pre napĺňanie limitovaných požiadaviek vyplývajúcich z predpisov o odpadoch z elektrických a elektronických zariadení, nemajú určené spracovateľské limity, vzťah k plošnému a efektívnejšiemu riešeniu problémov s recykláciou a zhodnocovaním týchto odpadov. Miera zberu a recyklácie elektroodpadu je obligatórna vo výške stanovených limitov, čo však komplexne nerieši problémy so zberom a spracovaním elektroodpadu nad stanovené limity v širšom časovom horizonte. Existuje preto predpoklad, že súčasný systém nedisponuje dostatočnými rezervami na budúce plošné riešenie problémov samospráv s ich obligatórne stanovenými povinnosťami, ani rezervami na investičné výdavky na obnovu, prípadne modernizáciu technológií zberu, recyklácie a komplexnej obnovy infraštruktúry. Systém je taktiež nefunkčný vo vzťahu k elektronickému obchodovaniu,“ vymenoval J. Líška.

Podľa neho, medzi úspešne splnené úlohy sektora elektrozariadení Recyklačného fondu patria rozšírenie a doplnenie existujúcich recyklačných technológií elektroodpadu na zhodnocovanie ďalších, doteraz nespracovávaných druhov elektroodpadov a ich častí. Sektor podporil mestá a obce pri zbere a triedení elektroodpadu a to aj takého, ktorý nepochádzal z domácností. Z doterajšieho priebehu budovania recyklačných kapacít s podporou možno konštatovať, že ciele komoditného programu sektora sa naplnili a zároveň sa pripravili základy pre výrobcov v podobe vyspelého recyklačného priemyslu. Vzhľadom na množstvo elektroodpadu, ktoré na Slovensku vzniká a rýchlo narastá, však obsah nebezpečných látok v týchto zariadeniach tvorí závažný environmentálny problém.

Medzi najvýznamnejšie firmy, ktoré dotáciami podporil Recyklačný fond, patrí ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., Banská Bystrica, ktorá vybudovala v Slovenskej Ľupči najvýznamnejšie stredisko na recykláciu elektroodpadov, starých chladničiek a mrazničiek, svetelných zdrojov a plastov z elektroodpadu na Slovensku. Spolu dostal ELEKTRO RECYCLING z Recyklačného fondu, od roku 2003 doteraz, 6 dotácií v celkovej výške 6,158 milióna EUR.

Jozef Vašina, konateľ spoločnosti ELEKTRO RECYCLING, s. r. o. k tomu poznamenal: ,,Naša linka na spracovanie elektroodpadov firmy zhodnotila v Slovenskej Ľupči od svojho spustenia do prevádzky v roku 2004 až doteraz cca 90 000 ton opotrebovaných elektrozariadení a cca 700 000 kusov domácich a nedomácich chladiacich zariadení. Ich ekologickým zhodnotením sa získavajú cenné druhotné suroviny – oceľ, hliník, meď, sklo, plasty, PUR pena, CFC a olej. Priemerný vek vyzbieraných chladničiek je až 25 rokov a ich priemerná hmotnosť je cca 47 kg. Pritom chladničky vyrobené pred rokom 1996 obsahujú nebezpečné freóny, poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme.“

Ďalej poukázal na to, že vlani v Slovenskej Ľupči spracovali cca 10 000 ton odpadov. Firma disponuje technologickými zariadeniami na zhodnocovanie elektrozariadení na úrovni BAT technológií, ktoré spĺňajú všetky kritériá EÚ a definované podmienky spracovania i minimálne hodnoty miery zhodnotenia. Svojou úrovňou sa zaraďujú k absolútnej európskej špičke. Ročná kapacita zariadenia na zhodnocovanie chladničiek a mrazničiek je 240 000 kusov pri dvojzmennej prevádzke a svetelných zdrojov s obsahom ortuti asi 4 milióny žiariviek a výbojok. Žiarivky dokáže zhodnotiť až na takmer 100 %.

V Trnave spustili linku na spracovanie špeciálnych odpadových skiel

09/04/12 , ,

Technologickú linku na úpravu odpadov zo skla, ktoré sa nedajú bežne spracovať, uviedla do trvalej prevádzky v Šelpiciach pri Trnave v utorok 3. apríla 2012 firma Auto Glass Recycling, s. r. o., Trnava. Predpokladaná kapacita zariadenia je cca 27 000 ton za rok a mechanicky sa tu budú spracovávať predovšetkým odpadové lepené autosklá, tvrdené sklá, bezpečnostné sklá, sklá z elektroodpadov a iné. V prípade potreby linka umožňuje drviť aj sklenené črepy zo separovaného zberu odpadov. Výsledná surovina sa môže použiť na opätovnú výrobu skla ako vsádzka. Informovala o tom Gabriela Tibenská, konateľka spoločnosti Auto Glass Recycling, s. r. o., Trnava.

,,Prípravné práce začali v roku 2009 a linka, ktorá je umiestnená v priemyselnom parku Šelpice, časť Nemečanka, bola v skúšobnej prevádzke od druhej polovice roku 2011. Do jej spustenia sa nedali v Slovenskej republike recyklovať bezpečnostné a tvrdené sklá, lepené sklá z automobilov a sklá z elektro odpadov, ktoré končili na skládkach tuhých komunálnych odpadov. Pritom len v jednom automobile sa nachádza 33 kg skla, ktoré nie je bežným spôsobom recyklovateľné. V súčasnosti sa tieto sklá na linke v Šelpiciach mechanicky drvia a putujú do sklární, kde sa pridávajú do sklárskej vsádzky pri novej výrobe. Vybudovanie závodu si vyžiadalo celkové investície cca 3,5 mil. EUR, z toho Recyklačný fond prispel dotáciou vo výške 1 042 000,-EUR na linku na úpravu špeciálnych skiel. Na podpore projektu participovali sektory vozidiel, skla a elektrozariadení. Celková investícia zahŕňala výstavbu haly, prístupovej a vnútro areálovej komunikácie, parkovacích miest, trafostanice a areálovej ČOV“, povedala G. Tibenská.

Zdôraznila, že úprava skiel prebieha výhradne mechanicky drvením, nasleduje triedenie a separácia, čím sa nezaťažuje životné prostredie. Firma mieni v závode zamestnávať 10 pracovníkov.

,,Technologický proces spočíva v drvení špeciálnych skiel na menšie kusy v priemyselnom drviči a ich nasledovné vytriedenie. Črepy podrvené v priemyselnom drviči sú následne pásovým dopravníkom, na ktorom sa nachádza magnetický separátor na odstránenie kovových odpadov, dopravené na ručné triedenie, kde sa odstraňujú ostatné odpady. Ručne pretriedené črepy postupujú do vibračného triediča, v ktorom sa črepy podľa veľkosti rozdelia na dve frakcie. Hrubá frakcia prechádza do kladivkového drviča na opätovné podrvenie a vrátenie do vibračného triediča. Jemná frakcia postupuje cez separátor kovových a nekovových odpadov do optickej triedičky, ktorá prostredníctvom optických snímačov oddelí črepy podľa farby. Vytriedené črepy sú na výstupe z linky korčekovým elevátorom odvádzané do odbytových síl pre výsledný produkt.
Do procesu patrí aj odsávacie zariadenie, ktoré na viacerých miestach linky odsáva prach, papier, uvoľnené hliníkové krúžky a fólie, korok, plastové uzávery a podobné ľahké materiály.
Jednotlivé separačné zariadenia pracujú s účinnosťou 85-95 %“, vysvetlila G. Tibenská.