• Čo získam?
  • Reklamný článok zadarmo s možnosťou troch odkazov!
Pridaj článok zadarmo

Metsä Tissue stále zvyšuje spracovanie zberového papiera na Slovensku

01/11/13 , , ,

Po dlhodobých rozvojových projektoch, ktoré boli podporované aj Recyklačným Fondom,
Metsä Tissue zvyšuje spracovanie zberového papiera v roku 2013 na 65 000 ton. Metsa Tissue Slovakia s.r.o. má vedúce postavenie v spracovaní recyklovaného vlákna na Slovensku. Metsä Tissue zvyšuje tohto roku spracovanie zberového papiera v slovenskom závode v Žiline na 65 000 ton. Žilinský závod zvýšil výrobnú kapacitu realizáciou troch rozvojových projektov. Celková investícia bola takmer 2,4 milióna EUR, z čoho dotácia Recyklačného Fondu predstavovala 30%.
Projekty prebiehajúce v období 2003 až 2010 sa týkali modernizácie a zvýšenia kapacity na
papierenských strojoch a linke na spracovanie zberového papiera. Vďaka týmto projektom sa tiež znížila prašnosť pri výrobe papiera o 40%, čím sa zlepšilo pracovné prostredie a znížilo požiarne riziko.
“Nové rozvojové projekty a investície výrazne zvýšili kapacitu linky na spracovanie zberového papiera. V súčasnosti je ročná kapacita linky okolo 100 000 ton. Táto linka pripravuje zo zberového papiera recyklované vlákno, z ktorého sa v ďalšom procese vyrába vysoko kvalitný jemný papier pre produkty papierovej hygieny”, hovorí Ľubomír Kotulač, VP, Production, Žilina mill, Tissue, CEE, Metsä Tissue.
V roku 2006 korporácia Metsä Tissue, súčasť fínskej skupiny Metsä Group, získala Žilinskú firmu Tento a.s.. Od roku 2007 spoločnosť niesla názov Metsä Tissue a.s. a od októbra 2010 pôsobí pod názvom Metsa Tissue Slovakia s. r. o.. “Tento” zostal názvom pre obchodnú značku pre výrobky papierovej hygieny, ktoré majú v súčasnosti vedúce postavenie na Slovensku. Závod zamestnáva okolo 330 ľudí.

METSÄ TISSUE
Komunikačné oddelenie

Viac informácií:
Ľubomír Kotulač, VP Production, Žilina mill, Tissue, CEE, Metsä Tissue, tel. +421 (41) 5121 320
Mariusz Jędrzejewski, SVP, Tissue, CEE, Metsä Tissue, tel. +48 (22) 754 8190

www.metsagroup.com
Metsä Group je zodpovednou drevospracujúcou skupinou, ktorej výrobky sú súčasťou každodenného života ľudí a prispievajú k ich udržateľnej pohode. Metsä Group vyrába vysoko-kvalitné produkty hlavne z dreva pochádzajúceho z obnoviteľných severských lesov. Obchodnými oblasťami Skupiny sú výroba produktov papierovej hygieny a papiera na pečenie, spotrebiteľských obalov z kartónu, celulózy, drevených výrobkov ako aj zásobovanie drevom. V roku 2012 dosiahli tržby Metsä Group 5,0 miliárd EUR a zamestnáva približne 11 500 ľudí. Skupina pôsobí vo viac ako 30-tich krajinách.

www.metsatissue.com
Vďaka vysoko-kvalitným výrobkom papierovej hygieny a papieru na pečenie, spoločnosť Metsä Tissue robí každodenný život spotrebiteľov, zákazníkov a koncových používateľov pohodlnejší. Metsä Tissue je popredným dodávateľom papierových výrobkov pre domácnosti a priemyselných zákazníkov v Európe. Zároveň je popredným svetovým dodávateľom papiera na pečenie a varenie. Našimi hlavnými značkami sú Lambi, Serla, Mola, Tento, Katrin a SAGA. Vo výrobných závodoch v šiestich krajinách zamestnávame približne 3 000 ľudí. Náš obrat v roku 2012 bol 1 miliarda EUR. Spoločnosť Metsä Tissue je súčasťou skupiny Metsä Group.

Recyklátori sa obávajú vývozu starých batérií do zahraničia a zániku pracovných miest

01/11/13 , , ,

Podľa odhadov spracovateľov, sa každoročne na Slovensku vyzbiera a zhodnotí do 10 000 ton opotrebovaných batérií a akumulátorov s obsahom olova (v roku 2012 to bolo 8 741 ton) a cca 260 ton nikel – kadmiových batérií a akumulátorov. Na Slovensku sú už vybudované technologické zariadenia s dostatočnou kapacitou spracovania všetkých druhov odpadov z akumulátorov a batérií. Najvýznamnejším spracovateľom olovených a prenosných batérií je MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď a významným spracovateľom prenosných batérií je taktiež spoločnosť INSA, s.r.o., Sereď, ktorá má na Slovensku niekoľko tisíc zberných miest. Zhodnocovanie nikel – kadmiových batérií a akumulátorov na Slovensku vykonáva závod ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky. Všetky firmy majú najmodernejšie technológie spĺňajúce náročné požiadavky na BAT technológie.
Pripravovaná novela zákona o odpadoch však presúva zodpovednosť za spracovanie batérií na ich výrobcov a dovozcov, čo sú väčšinou zahraničné spoločnosti. Slovenskí spracovatelia sa preto obávajú, že ich kapacity môžu ostať nevyužité, lebo výrobcovia budú môcť vyvážať použité batérie do zahraničia a zhodnocovať ich v tamojších recyklačných kapacitách, ktorých je dostatok. Ohrozené sú tak pracovné miesta na Slovensku.

Riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška k problematike zberu a spracovania opotrebovaných batérií uvádza, že: ,,Za 11 rokov svojej činnosti prispel fond na podporu rôznych projektov celkovou sumou 2,43 mil. EUR. Súčasný systém zberu a spracovania opotrebovaných batérií a akumulátorov je funkčný a udržateľný. Transpozícia európskej smernice o batériách a akumulátoroch, v novele zákona o odpadoch, však výrazne zasiahne do štruktúry organizácie a fungovania tohto sektora. Proces novelizácie zákona o odpadoch prináša viacero doposiaľ nezodpovedaných otázok. Primeraná transpozícia je vo významnej miere podmienená existenciou efektívneho informačného systému. Ten by umožňoval spracovanie a vyhodnocovanie štatistických údajov, nielen v oblasti zberu a spracovania batérií a akumulátorov, ale aj vo význame funkčnosti systému odpadového hospodárstva ako celku.
Doteraz neexistuje funkčný informačný systém, ktorý by objektívne tvoril primeranú spätnú väzbu medzi výrobcami, predajcami, samosprávami a spracovateľmi odpadov na strane jednej a kontrolnými a inšpekčnými orgánmi na strane druhej. Nie sú tiež vyjasnené vzťahy medzi výrobcami, predajcami a distribútormi, resp. ich kolektívnymi zástupcami a zástupcami miest a obcí, čo môže výrazne zmeniť cenovú politiku a funkčnosť infraštruktúry v oblasti zberu a spracovania batérií, aj vo vzťahu ku koncovému spotrebiteľovi.“

Na Slovensku má zber olovených batérií svoju tradíciu a aj značnú efektivitu. Do zberu sa zapájajú aj obce, v ktorých môžu obyvatelia, dokonca za príspevok od recyklátora, v určenom čase odovzdať do pristavených špeciálnych kontajnerov staré autobatérie. Najväčšou firmou zabezpečujúcou zber a dopravu opotrebovaných akumulátorov a batérií, od pôvodcov do recyklačného závodu v Seredi, je AKU – TRANS spol. s r. o., Nitra. Tie sa spracúvajú vo firme MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď. V roku 2012 spracovali cca 9000 ton batérií a akumulátorov. Bolo to zhodnotenie 100 % na Slovensku vyzbieraných a odoslaných odpadov. Kapacitné možnosti spracovania sú však vyššie ako výskyt olovených odpadov v SR a ich množstvá budú s oživovaním hospodárstva stúpať. Podľa zberu a spracovania, v podobne rozvinutých štátoch EÚ, sa počíta aj na Slovensku so spracovaním až 20 000 –
25 000 ton ročne. Firma vlastní technológiu od spoločnosti ENGITEC Technologies, ktorá je svetovo najuznávanejšou technológiou BAT systému. Celá výroba prebieha v uzavretom systéme, ktorý garantuje čistotu produktu a jeho kvalitu.
Spoločnosť INSA, s.r.o. je najvýznamnejší spracovateľ opotrebovaných prenosných batérií, v roku 2012 vyzbierala a zhodnotila viac ako 591 t prenosných batérií. To je viac ako 25 % z celkového množstva dovezeného do SR, čím splnila SR svoj záväzok voči EÚ. Rezervy sú ešte u niektorých dovozcov, ktorí si neplnia povinnosť dodať materiálové listy pre potreby recyklátorov, predajcov, ktorí zatiaľ nevytvorili odberné miesta a v uvedomení obyvateľstva odniesť baterky na zberné miesto. Recyklačný limit EÚ sa zvyšuje od roku 2016 na 45 % a pri jeho neplnení sa platia pokuty. Na Slovensku sa ročne predá 1200 až 1400 ton malých prenosných batérií. V zmysle platnej legislatívy môžu občania odovzdávať opotrebované batérie bezplatne na ktoromkoľvek predajnom mieste a to bez toho, aby boli povinní kúpiť si nový tovar.

KURUC – COMPANY prerazila v USA s linkou na spracovanie VKM

31/10/13 , ,

Jediným spracovateľom viacvrstvových kombinovaných materiálov (VKM) na Slovensku je stále iba firma KURUC – COMPANY spol. s r. o. Veľké Lovce, prevádzka Šurany, ktorá z nich už 18 rokov vyrába kompozitné dosky a výrobky pre stavebníctvo. Už niekoľko rokov po sebe ročne vo svojom závode v Šuranoch spracúva cca 4 000 ton odpadov z VKM. Kapacita závodu je vyššia, problémom je to, že sa ročne vyzbiera iba menej ako tretina VKM, z približne 10 000 ton, ktoré sa uvedú na trh. Firme sa v roku 2012 podarilo preraziť so svojou technológiou plnoautomatizovanej kontinuálnej linky na spracovanie VKM aj do USA, kam doteraz dodala 3 linky. Informoval o tom František Kurucz, riaditeľ KURUC – COMPANY spol. s r. o.
,,Dosky z VKM sa používajú pri suchej výstavbe domov, chát a iných stavieb, lebo ponúkajú vynikajúce úžitkové vlastnosti za pomerne nízku obstarávaciu cenu. K výrobkom patria: doska TETRA K, panel TETRA K, priečky TETRA K. Jediným z materiálov použitým pri výrobe je aj čistý technologický odpad z výroby obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov, bez pridania lepidiel alebo iných materiálov. Výrobky TETRA K je možné vyrábať aj z použitých obalov zo separovaného zberu odpadu po úprave, dezinfekciou a pridaním aditív sa dosky svojimi vlastnosťami vyrovnajú aj niekoľkonásobne drahším výrobkom. Panel TETRA K je zložený výrobok, ktorý sa vyrába vysokotlakým striekaním PUR peny medzi dve dosky TETRA K,“ konštatoval F. Kurucz.
Dodal, že na úspešnom podnikaní firmy má svoj podiel aj Recyklačný fond, ktorý podporil dotáciami zavedenie separovaného zberu odpadov z VKM, jeho rozšírenie a vybudovanie kapacít na zhodnotenie. Spoločnosti KURUC – COMPANY fond poskytol dve dotácie v celkovej výške 2,7 mil. EUR. Prvá bola v roku 2003 použitá na zavedenie technológie spracovania VKM a druhá v roku 2009 na realizáciu projektu Recyklácia VKM – papierenským spôsobom. ,,Práve tento projekt priniesol zvýšenie kapacity nášho závodu z 2000 na 4000 ton spracovaných odpadov z obalov ročne. Stál viac ako sedem miliónov EUR. Táto nová technológia recykluje ťažko spracovateľný zberový papier a odpady VKM, takzvaným mokrým spôsobom,“ povedal F. Kurucz.
Dodal, že KURUC – COMPANY spol. s r. o. je rodinnou firmou, ktorá podniká v recyklácii tetrapakov viac ako 18 rokov a zamestnáva 25 pracovníkov. Do roku 2002 sa však komodita VKM na Slovensku nesledovala a v podstate ani nezbierala. Obce prejavili záujem o jej zber najmä prostredníctvom zberu na školách.
,,Naše kapacity dovoľujú spracovať aj väčšie množstvá, ale problémom je naďalej množstvo a kvalita vyzbieraných tetrapakov. Zberovým papierom čiastočne nahrádzame nedostatok VKM. Ten však môžeme použiť iba v technológii nasávanej kartonáže. Celá škála výrobkov, od fixačných vložiek používaných pri balení a ochrane výrobkov bielej a čiernej techniky, cez obaly na vajíčka a zeleninu, jednorazové zdravotnícke pomôcky až po zakoreňovače, to všetko sú výstupy z nasávanej kartonáže,“ vysvetlil F. Kurucz.
Poukázal aj na to, že v hlavnom meste amerického štátu IOWA Des Moines, pod patronátom tamojšieho guvernéra, už od roku 2012 úspešne pracujú dve linky na spracovanie obalov z VKM. Linku vyvinula firma KURUC – COMPANY. Inštalované technológie získali viaceré ocenenenia: 2013 – Environmental Impact Award (Cena za vplyv na životné prostredie), 2012 – Iowa Governor’s Environmental Excellence Award (Cena za Iowa Governor’s Environmental Excellence) a 2012 – Iowa Recycling Association‘s Murray J. Fox Recycling Innovation Award (Cena Iowskej asociácie recyklovania Murray J. Fox za Inovácie v recyklovaní).
,,Na základe kontraktu, ktorý máme podpísaný s ruským odberateľom, bude koncom tohto roku inštalovaná pilotná linka s kapacitou 3 500 t ročne v okolí Moskvy. Nová linka je už vyrobená a pripravená na export v našom závode v Šuranoch, po ukončení procesu prípravy na transport bude expedovaná a následne inštalovaná podľa zadania odberateľa,“ uzavrel F. Kurucz.
Recyklačným fondom bola podporená dotáciami priamo firma KURUC – COMPANY spol. s r. o., ale aj projekty týkajúce sa zberu VKM. Fond poskytol dotácie v celkovej výške 3 710 000,- EUR na zber odpadov z VKM a ich recykláciu od roku 2004. Tento projekt nadväzoval na projekt EKOPAKY, realizovaný SAŽP (v spolupráci s Recyklačným fondom a firmou KURUC – COMPANY spol. s r. o.), ktorý bol zameraný na propagáciu zhodnotenia a triedený zber použitých viacvrstvových kombinovaných nápojových obalov na školách. Projekt prebieha už od roku 1998. Školy z územia celého Slovenska, ktorých je v súčasnosti až 800, sa do projektu každoročne zapájajú. Zvýšenie environmentálneho povedomia obyvateľov Slovenska v oblasti spotrebiteľskej výchovy je jedným z hlavných cieľov projektu. Zdôraznená je potreba separovaného zberu a ďalšie využitie použitých viacvrstvových nápojových obalov.
Doplňujúce informácie o VKM

K najpoužívanejším obalom na balenie tekutých a sypkých materiálov patria obaly z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky (nápojové kartóny). Tieto obaly chránia potraviny pred poškodením, svetlom, kyslíkom a mikroorganizmami. Tvoria ich najmä celulózové vlákna, ktoré sú vyrobené z drevnej hmoty, t. j. z obnoviteľnej suroviny. Sú recyklovateľné vďaka svojmu zloženiu. Predstavujú efektívny a ekologický spôsob distribúcie chladených a nechladených nápojov a potravín.
Viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky (VKM) patria do širokej skupiny kompozitných obalových materiálov, ktorých zloženie je: 75 % až 80 % – papier alebo lepenka, 20 % až 25 % – PE, hliníková fólia. Tzv. kompozitné obalové materiály sú vyrobené z rôznych materiálov. Tie nie je možné manuálne od seba oddeliť, pričom žiadny z nich nedosahuje 95 %-ný váhový podiel z celkovej váhy kompozitu. K jednorazovým obalom patria nápojové kartóny, preto prázdne končia v separovanom zbere alebo v komunálnom odpade. Predstavujú cca 5 % z celkového objemu obalov z papiera a lepenky.

Zberový papier je najčastejšie recyklovaným materiálom

29/10/13 , , ,

V súčasnosti má Slovensko vybudované rozsiahle a moderné kapacity na materiálové zhodnocovanie zberového papiera. Najväčšími spracovateľmi zberového papiera sú Metsä Tissue Slovakia s. r. o. a SHP Harmanec, a. s. Ročne zúžitkujú firmy združené v Zväze celulózo-papierenského priemyslu (ZCPP) spolu približne 100 000 ton zberového papiera, z toho dovoz predstavuje menej ako tretinu. Materiálovým zhodnocovaním zberového papiera sa v SR vyrábajú hlavne hygienické papiere – cca 140 000 ton ročne a baliace papiere – viac ako 50 000 ton. Podľa Európskej rady pre zhodnotený papier (ERPC), vzrástla v Európe za posledných 20 rokov recyklácia papiera o 30 % a papier sa stal materiálom s najväčšou mierou recyklácie. V roku 2012 sa v Európe zrecyklovalo 71,7 % papierového odpadu.

Generálny sekretár Zväzu celulózo-papierenského priemyslu (ZCPP) Juraj Dlhopolček k tomu uviedol: ,,V komodite papier sú záväzné limity pre zhodnocovanie od roku 2012 vo výške 68 %. Slovensko má pre plnenie týchto limitov dostatočnú výrobnú kapacitu i výrobnú rezervu. Časť zberového papiera sa musí pre naplnenie výrobných kapacít spracovateľov i dovážať, ale časť iného sortimentu zberových papierov sa zase vyváža. Pre medzinárodný obchod s touto komoditou totiž neexistujú žiadne prekážky, pretože nejde o nebezpečný odpad. Cieľom sektora papiera Recyklačného fondu v roku 2012 bolo rozšíriť triedený zber, triedenie a úpravu odpadov z papiera a lepenky v obciach a mestách. Dôraz bol kladený na zvýšenie účinnosti triedeného zberu a recykláciu vyseparovanej komodity. Pri práci so žiadateľmi bol kladený dôraz na evidenciu a vykazovanie v celom toku sledovania komodity. Sektor papiera v roku 2012 prerokoval a schválil 2 jednokomoditné a 13 viackomoditných žiadostí a schválil im podporu vo výške 410 194 EUR. Zo sektora bolo v roku 2012 vyplatených celkovo 330 153 EUR a z toho triedený zber odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 153 320 EUR. Od svojho vzniku až doteraz sektor vyplatil spolu 17 841 306 EUR.“

V roku 2013 si dal sektor papiera za úlohu podporiť a zintenzívniť triedený zber v obciach, mestách a zberových spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú výkonom triedeného zberu a úpravy papiera a lepenky. ,,V roku 2013 podporujeme recykláciu a zhodnotenie zberového papiera z tuzemských zdrojov, v spoločnostiach papierenského priemyslu na území SR. Sektor bude aj v ďalších obdobiach aktívne postupovať v prípade zavádzania nových BAT technológií zameraných na úpravu, zhodnotenie a recykláciu papiera a lepenky. Pri zohľadnení finančných a legislatívnych možností sektora budeme podporovať aj projekty zamerané na zhodnotenie zberového papiera inými spôsobmi – energetické zhodnotenie, biorafinérie a podobne,“ konštatoval J. Dlhopolček.

Celulózovo-papierenské odvetvie patrí k najvýkonnejším odvetviam slovenskej ekonomiky, s ročnými tržbami cca 800 mil. EUR. K najvýznamnejším projektom, podporeným dotáciami z Recyklačného fondu, patrili doteraz zrealizované projekty v SHP Harmanec, a. s., na zvýšenie kapacity papierenského stroja a zvýšenie spotreby základnej suroviny. Dôležitá bola aj realizácia 3 projektov v spoločnosti Metsä Tissue Slovakia s. r. o., Žilina. Dotácie dostali aj LUDOPRINT, a. s., Bobot, Harmanec – Kuvert, spol. s r. o., Brezno a SHP SLAVOŠOVCE, a. s., Slavošovce. Podporené boli aj projekty Smurfit Kappa Štúrovo, a. s. na vytvorenie 6 spoločností na triedenie a úpravu zberového papiera, ktoré fungujú aj po uzavretí materského závodu v Štúrove.
Recyklačný fond, v priebehu svojej činnosti do 30. septembra 2013, schválil spolu 17234 žiadostí podnikateľov a obcí, s poskytnutím prostriedkov v sume viac než 169,7 mil. EUR. Z toho 22,6 mil. EUR poskytol fond mestám a obciam vo forme obligatórnych príspevkov za vytriedené zložky komunálneho odpadu – nárok na túto formu príspevku si na Slovensku, či už priamo alebo v rámci účasti v združeniach miest a obcí, uplatňuje viac ako 2800 obcí. Spracovateľom starých vozidiel vyplatil fond na základe ich 2 764 žiadostí o úhradu prevádzkových nákladov spracovania starých vozidiel a prevádzkovania určených parkovísk vyše 14,39 mil. EUR.

Recyklačné kapacity sú dobré, zber a separácia kovových obalov zaostávajú

26/09/13

Na Slovensku sú vybudované primerané kapacity na recykláciu kovových odpadov a odbytové ceny kovov získaných recykláciou sú už dostatočne atraktívne pre zhodnocovateľov kovových odpadov. Horšia je však situácia v zbere a separovaní kovových obalov. V mnohých mestách a obciach sa kovové obaly nezbierajú vôbec, alebo je úroveň ich zberu nedostatočná, hoci zákon túto povinnosť jednoznačne ukladá. Často však chýbajú zberné nádoby na separovaný zber kovových obalov a problémom je tradične nedostatok financií. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

,,Sektor kovových obalov Recyklačného fondu prispieva na vybudovanie potrebnej infraštruktúry na zber a úpravu kovových obalov mestám a obciam. V roku 2012 sa prioritne zameral na podporu triedeného zberu v mestách a obciach a na podporu vzdelávania a osvety v nakladaní s odpadmi. Pri podpore projektov smerovali finančné prostriedky najmä do aktivít, ktoré zavádzali do systému triedeného zberu kovové obaly ako novú komoditu v regióne, alebo zvyšovali jeho účinnosť. Sektor týmto postupom riešil aj zabezpečenie dostatku vytriedenej suroviny pre spracovateľov. Pri schvaľovaní viackomoditných projektov podporoval triedený zber kovových obalov. Celkovo v roku 2012 podporil 8 viackomoditných žiadostí, vo výške 25,26 tis. EUR. Z účtu sektora sa vyplatilo 18,13 tis. EUR, z toho triedený zber odpadov z kovových obalov podporil sumou 14,16 tis. EUR,“ konštatoval J. Líška.

Dodal, že v tomto roku je hlavným zámerom sektora kovových obalov aktívne spolupracovať s obcami, mestami a recyklátormi komodity. Cieľom aktivít bude dosiahnuť čo najlepšie fungovanie systému zhodnocovania odpadu z kovových obalov.

,,V práci so žiadateľmi je pre verifikovanie deklarovaných hmotností pri nakladaní s odpadom potrebné sledovať tok odpadu až na jednotlivé subjekty. Sektor kovových obalov pri presadzovaní efektívnych a komplexných riešení triedeného zberu, dotrieďovania, ako aj samotnej recyklácie odpadov z kovových obalov postupuje s dôrazom na regionálne riešenia. Sektor rozpracuje a v praxi bude presadzovať ekonomickú logistiku zberu a sústreďovania vytriedenej komodity k recyklátorom v hutníckom priemysle. Pri zohľadnení finančných možností sektor podporuje také technológie recyklátorov odpadov z kovových obalov, ktoré spĺňajú požiadavky na BAT pre zvýšenie účinnosti recyklácie v hutníckej výrobe,“ vysvetlil J. Líška.

Ďalej konštatoval, že Recyklačný fond od 1. 1. 2003 doteraz podporil zo sektora kovových obalov celkovo 171 projektov, v celkovej hodnote 18 076 484 EUR. Z celkového počtu posudzovaných projektov bolo schválených 168 viackomoditných žiadostí pre podporu separovaného zberu v komunálnej sfére v hodnote 17 665 915 EUR, z toho na propagáciu recyklácie kovových obalov boli určené dotácie vo výške 170 843 EUR. Sektor kovových obalov podporil 3 jednokomoditné projekty vo výške 410 569 EUR, zamerané na technológiu recyklácie tenkostenných kovových obalov.

Kovové obaly na báze hliníka, či železa majú kvalitné úžitkové vlastnosti vhodné pre obalový materiál. Železo sa uplatňuje ako obalový materiál predovšetkým v podobe oceľového plechu rôznych hrúbok a povrchového spracovania, napríklad na konzervy, sudy, bubny, kanistre, plechovky, škatule, zátky, uzávery, veká, cyklopásky atď. Hliník je efektívnym, spoľahlivým a vizuálne atraktívnym obalom na konzervy, tuby, dózy, sudy, škatule, veká, fólie a pod.

Medzi najvýznamnejšie podporené projekty zo sektora kovových obalov patria projekty spoločnosti TAVAL, s. r. o., Ľubotice, zamerané na recykláciu odpadov z kovových obalov. Tieto projekty zefektívňujú spracovanie tenkostenných obalov z hliníka a jeho zliatin. Recyklačný fond mieni podporiť zavedenie minimálne jednej BAT technológie na spracovanie tenkostenných kovových obalov zo železa, ocele a hliníka a jeho zliatin na západnom Slovensku.