• Čo získam?
  • Reklamný článok zadarmo s možnosťou troch odkazov!
Pridaj článok zadarmo

Zhodnocovanie batérií a akumulátorov má na Slovensku dobré výsledky

11/07/13 , , , ,

Na Slovensku sú vybudované technologické zariadenia s dostatočnou kapacitou spracovania všetkých druhov odpadov z akumulátorov a batérií. Podľa odhadov spracovateľov, sa každoročne na Slovensku vyzbiera a zhodnotí 6000 až 10 000 ton opotrebovaných batérií a akumulátorov s obsahom olova a 260 ton nikel – kadmiových batérií a akumulátorov. Najvýznamnejším spracovateľom olovených a prenosných batérií je MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď a významným spracovateľom prenosných batérií je aj spoločnosť INSA, s.r.o., Sereď. Zhodnocovanie nikel – kadmiových batérií a akumulátorov na Slovensku vykonáva závod ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky.

Riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška k problematike zberu a spracovania opotrebovaných batérií uvádza, že: ,,Recyklačný fond prispel k vybudovaniu efektívneho systému hospodárenia, zberu a spracovania odpadu v Slovenskej republike. Za 11 rokov svojej činnosti prispel fond na podporu rôznych projektov celkovou sumou 2,43 mil. EUR.
Súčasný systém zberu a spracovania opotrebovaných batérií a akumulátorov je funkčný a udržateľný. Transpozícia európskej smernice o batériách a akumulátoroch v novele zákona o odpadoch však výrazne zasiahne do štruktúry organizácie a fungovania tohto sektora. Proces novelizácie zákona o odpadoch prináša viacero doposiaľ nezodpovedaných otázok. Primeraná transpozícia európskej smernice o batériách a akumulátoroch je vo významnej miere podmienená existenciou efektívneho informačného systému, ktorý by umožňoval spracovanie a vyhodnocovanie štatistických údajov nielen v oblasti zberu a spracovania batérií a akumulátorov, ale aj vo význame funkčnosti systému odpadového hospodárstva ako celku. Nie je vyjasnená problematika prenosu a spracovania štatistických informácií, pretože doposiaľ neexistuje funkčný informačný systém, ktorý by objektívne tvoril primeranú spätnú väzbu medzi výrobcami, predajcami, samosprávami a spracovateľmi odpadov na strane jednej a kontrolnými a inšpekčnými orgánmi na strane druhej. Nie sú tiež vyjasnené vzťahy medzi výrobcami, predajcami a distribútormi, resp. ich kolektívnymi zástupcami a zástupcami miest a obcí, čo môže výrazne zmeniť cenovú politiku a funkčnosť infraštruktúry v oblasti zberu a spracovania batérií, aj vo vzťahu ku koncovému spotrebiteľovi. Na tieto otvorené otázky je potrebné nájsť odpovede a prijať opatrenia ešte predtým, než dôjde k významnej zmene súčasného systému. Iba tak je možné primerane a pružne reagovať nielen na meniacu sa legislatívu, ale aj na transformujúci sa systém zberu a spracovania odpadov v Slovenskej republike.“

Na Slovensku má zber olovených batérií svoju tradíciu a aj značnú efektivitu. Do zberu sa zapájajú aj obce, v ktorých môžu obyvatelia, dokonca za príspevok od recyklátora, v určenom čase odovzdať do pristavených špeciálnych kontajnerov staré autobatérie. Najväčšou firmou, zabezpečujúcou zber a dopravu opotrebovaných akumulátorov a batérií, od pôvodcov do recyklačného závodu v Seredi, je AKU – TRANS spol. s r. o., Nitra. Tie sa spracúvajú vo firme MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď. V roku 2012 spracovali cca 9000 ton batérií a akumulátorov. Bolo to zhodnotenie 100 % na Slovensku vyzbieraných a odoslaných odpadov. Kapacitné možnosti spracovania sú však vyššie ako výskyt olovených odpadov v SR a ich množstvá budú s oživovaním hospodárstva stúpať. Podľa zberu a spracovania, v podobne rozvinutých štátoch EÚ, sa počíta aj na Slovensku so spracovaním až 20 000 –
25 000 ton ročne.

Konateľ spoločnosti MACH TRADE, spol. s r. o. Ing. Štefan Machalík k tomu uviedol: „Firma vlastní technológiu od spoločnosti ENGITEC Technologies, ktorá je svetovo najuznávanejšou technológiou BAT systému. Celá výroba prebieha v uzavretom systéme, ktorý garantuje čistotu produktu a zaručuje jeho kvalitu. Touto technológiou vyrábame síran sodný v takej kvalite, ktorá ho umožňuje použiť ako prídavok do krmiva pre zvieratá.“

Spoločnosť INSA, s.r.o. je najvýznamnejší spracovateľ opotrebovaných prenosných batérií. V roku 2012 vyzbierala a zhodnotila viac ako 591 t prenosných batérií. To je viac ako 25 % z celkového množstva dovezeného na Slovensko, čim splnila SR svoj záväzok voči EÚ. Rezervy sú ešte u niektorých dovozcov, ktorí si neplnia povinnosť dodať materiálové listy pre potreby recyklátorov, predajcov, ktorí zatiaľ nevytvorili odberné miesta a v uvedomení obyvateľstva odniesť baterky na zberné miesto. Recyklačný limit EÚ sa zvyšuje od roku 2016 na 45 % a pri jeho neplnení sa platia pokuty. ,,INSA spustila v roku 2011 sofistikované zariadenie na separáciu a zhodnotenie prenosných akumulátorov a batérií. Batérie sú automaticky triedené, podľa druhu základného prvku, na základe röntgenového snímania. Zariadenie separuje na základe vnútornej stavby batérie, teda sa nemýli a nepotrebuje žiadne označenie. Vytvára sa tak predpoklad pre tzv. sofistikovanú recykláciu, keď sa technológovia môžu sústrediť na spracovanie konkrétneho druhu batérií po získaní väčšieho množstva jedného druhu,“ konštatoval Š. Machalík.

Dodal, že materiálové zhodnocovanie batérií spočíva v ich rozdrvení, separácii jednotlivých frakcií a ich ďalšom spracovaní pyrometalurgickým spôsobom alebo elektrolýzou. Vo vyseparovaných frakciách sa nachádzajú rôzne neželezné kovy pochádzajúce z batérií – zinok, lítium, nikel a železo. Napríklad drviny zo zinkových batérií sa spracovávajú rôznymi technologickými postupmi, ktorých výsledkom sú zliatiny zinku.

Práve zber prenosných batérií a akumulátorov má v SR i celej Európe ešte rezervy. Prenosné batérie totiž často končia v komunálnom odpade, keďže problémom je nízke povedomie konečných spotrebiteľov o potrebnosti zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov. Vyzbierané batérie sa zo zberných miest pravidelne zvážajú k recyklátorom, kde sa materiálovo zhodnocujú. Na Slovensku sa ročne predá 1200 až 1400 ton malých prenosných batérií. V zmysle platnej legislatívy môžu občania odovzdávať opotrebované batérie bezplatne na ktoromkoľvek predajnom mieste a to bez toho, aby boli povinní kúpiť si nový tovar. V súčasnosti je už vytvorených viac zberných miest, napríklad na školách, ale aj v reťazcoch DM, Jednota, IKEA, Kaufland a ďalších. Spätný odber začali realizovať firmy Varta, Emos, Energizer, atď. Prispela k tomu novela zákona o batériách a akumulátoroch.

Slovensko plní európske limity pri likvidácii opotrebovaných vozidiel

10/07/13 , , , ,

Materiálové zhodnocovanie opotrebovaných vozidiel patrí na Slovensku k najlepšie vyriešeným komoditám, s dostatočnými kapacitami z hľadiska počtu, aj územného rozloženia. Sieť 38 autorizovaných prevádzok na spracovanie opotrebovaných vozidiel, aj s vybudovanými zbernými miestami, predstavuje efektívny systém komplexného zberu a spracovania starých vozidiel. Dobudovali sa aj kapacity na zhodnocovanie jednotlivých vyseparovaných zložiek z automobilov, takže je reálne splniť Európskou úniou požadované zhodnotenie opotrebovaných vozidiel na 95 %. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

,,Vynikajúce výsledky pri zhodnocovaní autovrakov sú dôsledkom toho, že výrobcovia a dovozcovia automobilov sú na špičke v spoľahlivosti uhrádzania príspevkov na recykláciu do Recyklačného fondu. Aj vďaka tomu mohol fond vyplácať prostriedky mestám a obciam za vyseparované iné komodity. Sektor vozidiel Recyklačného fondu podporil v roku 2012 celkom 22 projektov, celková suma schválených finančných prostriedkov predstavovala 4,84 mil. EUR a spolu bolo vyplatených 5,73 mil. EUR. Triedený zber odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 203,9 tis. EUR a zhodnocovanie odpadov vo výške 4,6 mil. EUR. Zo sektora vozidiel boli na základe uzavretých rámcových zmlúv spracovateľom vyplácané paušálne príspevky za spracovanie starých vozidiel v celkovej výške 782 200 EUR“, konštatoval J. Líška.

Doplnil, že v roku 2012 sa v SR spracovalo 32 796 starých vozidiel, zatiaľ čo rok predtým to bolo 34 915 starých vozidiel. Mierne zníženie počtu spracovaných vozidiel ide na vrub ekonomickej kríze, ktorá spomalila obnovu vozového parku na Slovensku.

,,V nasledujúcom období bude finančná podpora zo sektora vozidiel využívaná na technologické zlepšenia, s cieľom znižovať náklady na prvotné spracovanie starých vozidiel. Podporíme aj nástroje na lepšie rozobratie starého vozidla a jednoduché technológie na objemové zmenšenie niektorých vyseparovaných častí. Podporované budú aj technológie, zabezpečujúce splnenie záväzných limitov pre rozsah opätovného použitia častí starých vozidiel a zhodnocovania odpadov z nich. Ďalším cieľom je zlepšenie výsledkov v zbere starých vozidiel podporou logistiky zberu starých vozidiel. Sektor vozidiel bude aj naďalej pokračovať v poskytovaní paušálnych príspevkov za spracovanie starých vozidiel a podporovať aj prevádzkovanie zavedeného celorepublikového informačného systému spracovania starých vozidiel, zachytávajúceho individuálne jednotlivé spracované vozidlá a napojeného na štátnu evidenciu motorových vozidiel“, naznačil ďalšie zámery fondu J. Líška.

Dodal, že vlani boli dobudované významné prevádzky na zhodnocovanie vyseparovaných častí vozidiel. V Šelpiciach pri Trnave bola spustená technológia na zhodnocovanie autoskiel. Rovnako tak sa vyriešil aj problém s technológiou zhodnocovania zmiešaných textilných odpadov zo starých vozidiel. Projekt PR Krajné v okrese Myjava vďaka technológii STERED zostavil komplexnú technologickú linku, spôsobilú tento hodnotný textilný materiál spracovať a zhodnotiť ho na výrobu nových výrobkov so širokým využitím v stavebníctve a v dopravnej infraštruktúre. V prevádzke je aj technológia na zhodnocovanie plastových odpadov zo spracovania starých vozidiel vo Zvolene – Lieskovci.

,,Recyklačný fond, za 10 rokov svojej činnosti do konca roku 2012, schválil spolu 15 517 žiadostí podnikateľov a obcí s poskytnutím prostriedkov v sume viac než 162,7 mil. EUR. Z toho 19,18 mil. EUR poskytol fond mestám a obciam vo forme obligatórnych príspevkov za vytriedené zložky komunálneho odpadu – nárok na túto formu príspevku si na Slovensku, či už priamo alebo v rámci účasti v združeniach miest a obcí, uplatňuje viac ako 2 800 obcí. Spracovateľom starých vozidiel vyplatil fond na základe ich 2 462 žiadostí o úhradu prevádzkových nákladov spracovania starých vozidiel a prevádzkovania určených parkovísk vyše 13,74 mil. EUR“, konštatoval J. Líška.

WIP Autovrakovisko, s.r.o. doteraz spracovala viac ako 11 000 vozidiel

09/07/13 , , , ,

Firma WIP Autovrakovisko, s.r.o. do konca mája 2013 prevzala na spracovanie vo svojich dvoch prevádzkach v Bratislave a Šamoríne 11 367 kusov opotrebovaných vozidiel. Vlani pritom prevzala 1 174 autovrakov a v tomto roku do 30. 5. 2013 to bolo 406 kusov. Aj s pomocou dotácií z Recyklačného fondu sa firme podarilo vybudovať technologické zariadenia, ktoré jej umožňujú efektívne a ekologicky spracovávať staré vozidlá. Informoval o tom Juraj Škarba, zástupca spoločnosti WIP Autovrakovisko, s.r.o.

,,Naša firma dostala od Recyklačného fondu od roku 2003 do 2010 spolu 6 dotácií v celkovej výške 1,475 milióna EUR. Prvú dotáciu sme dostali v roku 2003 a použili sme ju na vybudovanie demontážnej haly na spracovanie starých vozidiel v Šamoríne. Ďalšie boli použité na vybudovanie prevádzky v Bratislave. Najväčšia dotácia bola použitá na zakúpenie nožnicového lisu pre potreby spracovania odstrojených karosérií. Sme tradičnou firmou na tomto vysoko konkurenčnom trhu a jedno z najväčších autovrakovísk v Bratislave. Kapacita nášho spracovateľského zariadenia v Šamoríne sú 2 až 4 kusy a v Bratislave 6 až 8 kusov starých vozidiel pri jednozmennej prevádzke, čo je maximálne 3000 vozidiel za rok“, konštatoval J. Škarba.

Dodal, že firma zákazníkom ponúka odťah v rámci Bratislavy zadarmo a za každé kompletné vozidlo vyplatí minimálne 25 Eur. Autorizácia na spracovanie starých vozidiel bola firme udelená v roku 2004 pre prevádzku v Šamoríne a v roku 2006 pre prevádzku v Bratislave. Pritom prvé staré vozidlo bolo spracované 24. 9. 2004. Použiteľné komponenty z ojazdených vozidiel predáva WIP ako náhradné diely. Ostatné a nebezpečné odpady odovzdáva oprávneným firmám na zneškodňovanie alebo na zhodnocovanie.

,,Vyselektované suroviny vraciame do výrobného cyklu a tým prispievame k úsporám primárnych surovinových a energetických zdrojov. Zároveň tak chránime životné prostredie pred vplyvom nebezpečných látok zo starých vozidiel, ako sú akumulátory, motorové a prevodové oleje a ďalšie kvapaliny. O to viac nás mrzí, že veľa ľudí predá svoje vozidlo na náhradné diely, alebo ho rozoberú a rozpredajú, ale už nechcú niesť zodpovednosť za likvidáciu odpadu, ktorý pre nich nie je finančne atraktívny. Takéto počínanie je v rozpore so zákonom o odpadoch. Na nakladanie s nebezpečným odpadom treba mať príslušné povolenie! Zákon dnes zaväzuje každého majiteľa motorového vozidla, ktoré nie je spôsobilé na prevádzku po cestných komunikáciách, odovzdať takéto vozidlo na zberné miesto, spracovateľovi, ktorý má platnú autorizáciu na ich spracovanie“, zdôraznil J. Škarba.

Ďalej poukázal aj na to, že firma sa stretáva zo strany zákazníkov so žiadosťou o vydanie potvrdenia bez odovzdania vozidla. To však nie je možné. ,,Nevieme prevziať na spracovanie niečo, čo nie je a vydať o tom potvrdenie“, povedal J. Škarba.

Spoločnosť WIP bola založená v roku 1994 Petrom Prokešom, so sídlom v Šamoríne, ako WIP Autoservis. Ponúkala servis motorových vozidiel, predaj náhradných dielov, výkup vozidiel, autobazár a výkup vozidiel na recykláciu. Postupne sa spoločnosť začala venovať hlavne výkupu, zberu a spracovaniu starých a havarovaných vozidiel. V súčasnosti WIP Autovrakovisko, s.r.o. zamestnáva 18 stálych zamestnancov.

V Trnave spustili linku na spracovanie špeciálnych odpadových skiel

09/04/12 , ,

Technologickú linku na úpravu odpadov zo skla, ktoré sa nedajú bežne spracovať, uviedla do trvalej prevádzky v Šelpiciach pri Trnave v utorok 3. apríla 2012 firma Auto Glass Recycling, s. r. o., Trnava. Predpokladaná kapacita zariadenia je cca 27 000 ton za rok a mechanicky sa tu budú spracovávať predovšetkým odpadové lepené autosklá, tvrdené sklá, bezpečnostné sklá, sklá z elektroodpadov a iné. V prípade potreby linka umožňuje drviť aj sklenené črepy zo separovaného zberu odpadov. Výsledná surovina sa môže použiť na opätovnú výrobu skla ako vsádzka. Informovala o tom Gabriela Tibenská, konateľka spoločnosti Auto Glass Recycling, s. r. o., Trnava.

,,Prípravné práce začali v roku 2009 a linka, ktorá je umiestnená v priemyselnom parku Šelpice, časť Nemečanka, bola v skúšobnej prevádzke od druhej polovice roku 2011. Do jej spustenia sa nedali v Slovenskej republike recyklovať bezpečnostné a tvrdené sklá, lepené sklá z automobilov a sklá z elektro odpadov, ktoré končili na skládkach tuhých komunálnych odpadov. Pritom len v jednom automobile sa nachádza 33 kg skla, ktoré nie je bežným spôsobom recyklovateľné. V súčasnosti sa tieto sklá na linke v Šelpiciach mechanicky drvia a putujú do sklární, kde sa pridávajú do sklárskej vsádzky pri novej výrobe. Vybudovanie závodu si vyžiadalo celkové investície cca 3,5 mil. EUR, z toho Recyklačný fond prispel dotáciou vo výške 1 042 000,-EUR na linku na úpravu špeciálnych skiel. Na podpore projektu participovali sektory vozidiel, skla a elektrozariadení. Celková investícia zahŕňala výstavbu haly, prístupovej a vnútro areálovej komunikácie, parkovacích miest, trafostanice a areálovej ČOV“, povedala G. Tibenská.

Zdôraznila, že úprava skiel prebieha výhradne mechanicky drvením, nasleduje triedenie a separácia, čím sa nezaťažuje životné prostredie. Firma mieni v závode zamestnávať 10 pracovníkov.

,,Technologický proces spočíva v drvení špeciálnych skiel na menšie kusy v priemyselnom drviči a ich nasledovné vytriedenie. Črepy podrvené v priemyselnom drviči sú následne pásovým dopravníkom, na ktorom sa nachádza magnetický separátor na odstránenie kovových odpadov, dopravené na ručné triedenie, kde sa odstraňujú ostatné odpady. Ručne pretriedené črepy postupujú do vibračného triediča, v ktorom sa črepy podľa veľkosti rozdelia na dve frakcie. Hrubá frakcia prechádza do kladivkového drviča na opätovné podrvenie a vrátenie do vibračného triediča. Jemná frakcia postupuje cez separátor kovových a nekovových odpadov do optickej triedičky, ktorá prostredníctvom optických snímačov oddelí črepy podľa farby. Vytriedené črepy sú na výstupe z linky korčekovým elevátorom odvádzané do odbytových síl pre výsledný produkt.
Do procesu patrí aj odsávacie zariadenie, ktoré na viacerých miestach linky odsáva prach, papier, uvoľnené hliníkové krúžky a fólie, korok, plastové uzávery a podobné ľahké materiály.
Jednotlivé separačné zariadenia pracujú s účinnosťou 85-95 %“, vysvetlila G. Tibenská.