• Čo získam?
  • Reklamný článok zadarmo s možnosťou troch odkazov!
Pridaj článok zadarmo

THERMO|SOLAR je sklamaný, že sa v rozpočte neobnovili dotácie OZE

11/10/12 , , , , , , , ,

Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov, THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom vyjadruje sklamanie nad tým, že sa do vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 nedostali dotácie pre domácnosti na kúpu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu. Slovensko by tým získalo pracovné miesta predovšetkým pre montážnikov a zároveň by plnilo záväzky voči EU. Obnovil by sa aj rast predaja slnečných kolektorov a zvrátil dramatický prepad na Slovensku, ku ktorému došlo potom, čo v závere roku 2011 boli zastavené dotácie pre domácnosti. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.

,,Vláda zatiaľ ešte nerozdelila plánovaný prínos z predaja emisných povolení. Rovnako ako Ministerstvo životného prostredia SR a podnikatelia si myslíme, že by nemali slúžiť na krytie deficitu štátneho rozpočtu, ale na znižovanie emisií a zlepšovanie životného prostredia. V tejto súvislosti sa dokonca prikláňame k návrhu Greenpeace, aby tieto financie skončili v programe na podporu obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a úspor energie v domácnostiach a verejných budovách. Podľa odhadov Greenpeace, ak by sa predpokladaných sto miliónov eur použilo práve na tento účel, v priebehu ôsmich rokov sa zníži spotreba energií a náklady až 200 tisíc domácnostiam, vzniklo by približne desaťtisíc pracovných miest a znížili by sa emisie skleníkových plynov o tri až päť percent. Naše ambície sú však, vzhľadom na potrebnú konsolidáciu verejných financií, ešte skromnejšie. Pre najbližšie 2 roky by postačilo aspoň cca 8 mil. eur na podporou využívania termických slnečných kolektorov a kotlov na biomasu pre obyvateľstvo, tak, ako to bolo v zastavenom programe“, vysvetlil M. Novák.

Dodal, že predchádzajúce dotácie boli historicky jedinou reálnou podporou využívania termických slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty. Podporu zaviedla predchádzajúca vláda Róberta Fica ako jedno z protikrízových opatrení v roku 2009. Celkovo bolo od apríla 2009 vyčlenených 8 mil. €, ale reálne sa vyčerpalo iba cca 6,5 mil. €.

,,Poklesom predaja kolektorov štát prišiel o značné prostriedky. Dotácie boli totiž iba v sume o niečo vyššej, než sú dopady z toho, o čo SR prišla znížením príjmov z DPH za predaj solárnych systémov a daní a odvodov z miezd zamestnancov, výrobcov a montážnikov a pomernej časti odvodov zo ziskov, nehovoriac aj o možných príspevkoch pre nezamestnaných. Skúsenosti z Nemecka, ktoré je svetovým lídrom vo využívaní OZE, ukazujú, že zmeny v dotačnej politike majú na trh horší vplyv, ako keby dotácie neboli vôbec. Veď cca 90 percent všetkých solárnych zostáv pre obyvateľstvo sa na Slovensku predávalo s využitím dotácií“, upozornil M. Novák.

Poukázal aj na skutočnosť, že prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostávala na úroveň cca 9 rokov. Vlaňajšia úroveň dotácií bola 200 €/m2 pri inštalácii do 8 m2. Pritom solárny systém s 300 l zásobníkom pokryje cca 60 až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti. Kvalitný solárny systém z produkcie spoločnosti THERMO/SOLAR má praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť.

,,Vypočítali sme, že ak malé solárne zariadenie na prípravu teplej vody ušetrí dnes na elektrickej energii 300 €/rok, tak za 30 rokov majiteľ solárneho zariadenia ušetrí, pri 3 % raste cien energií, na nákladoch 14 013 € a v prípade 5 % rastu až 20 113 €. Uvedené malé solárne zariadenie predstavuje kompletný solárny systém s tromi kolektormi a 300 litrovým solárnym bojlerom s elektrickým doohrevom. Pri dodávke, vrátane montáže a po odpočítaní vlaňajšej štátnej dotácie, platil majiteľ rodinného domu za toto štandardizované solárne zariadenie cca 2800 €, dnes bez dotácií je to cca 3900 €“, uzavrel M. Novák.

AZZZ a ZCHFP nesúhlasia, aby výnosy z emisných povoleniek išli na krytie deficitu

09/10/12 , , , , , , , ,

Asociácia zamestnávateľských združení a zväzov (AZZZ) a Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR sa pridávajú k zamestnávateľským zväzom a združeniam, ktoré zásadne nesúhlasia s návrhom ministerstva financií, aby výnosy z dražieb emisných povoleniek boli použité na krytie deficitu štátneho rozpočtu. Takýto návrh nielenže porušuje odporúčania Európskej komisie o nakladaní s výnosmi z emisných povoleniek, ale aj poškodí slovenský priemysel, ktorý tak stratí možnosť financovať týmto spôsobom ekologické projekty. Informoval o tom viceprezident AZZZ a prezident ZCHFP SR Roman Karlubík.

,,Európska komisia odporúča, aby sa do environmentálnych projektov vrátilo aspoň 50 percent emisných výnosov. Takéto rozdelenie podporuje nielen Ministerstvo životného prostredia SR, ale aj Ministerstvo hospodárstva SR. AZZZ a ZCHFP trvajú na takomto štandardnom riešení a protestujú proti ďalším finančným záťažiam kladeným na podniky. Slovenský priemysel už teraz nesie hlavné bremeno konsolidácie verejných financií a ďalšie zhoršenie podnikateľského prostredia už považuje za neúnosné“, konštatoval R. Karlubík.

Dodal, že návrh ministerstva financií nie je v súlade s Európskou schémou obchodovania s emisiami skleníkových plynov, ktorá definuje potrebu použitia financií na také projekty, ktoré povedú k znižovaniu produkcie skleníkových plynov a tým prispejú k zlepšovaniu kvality životného prostredia.

ZCHFP SR reprezentuje 49 členských subjektov z chemického a farmaceutického priemyslu, v ktorých pracuje viac ako 12 000 pracovníkov. V celom odvetví chémie podniká 182 firiem s viac ako 20 zamestnancami. V chemickom odvetví na Slovensku k 30. marcu 2012 v týchto firmách pracovalo 36 928 ľudí. Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí, v rámci spracovateľského priemyslu, medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.