Hornonitranov očarila Jurkovičova architektúra na Morave

Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi zorganizovalo 22. a 23.októbra 2013 tradičný kultúrno-poznávací zájazd, pre 40 členov ZPOZ, kultúrno-osvetových pracovníkov a kronikárov obcí a miest z Hornej Nitry. Tentoraz zameraný na poznávanie odkazu významného slovenského architekta Dušana Samuela Jurkoviča a výmenu skúseností s predstaviteľmi samosprávy a kultúrno-osvetovými pracovníkmi zo Zlínskeho kraja.
V prvý deň si Hornonitrania pozreli Moravskú gobelínovú manufaktúru vo Valašskom Meziříčí a absolvovali prehliadku dreveného mestečka v rámci Valašského múzea v prírode v Rožnově pod Radhoštěm. Potom nasledovala prehliadka v turistickom stredisku Pustovne (Pustevny) na hrebeni Beskýd, v Rožnově pod Radhoštěm, ktorých objekty navrhoval Dušan Jurkovič. Sú to slávne turistické chaty Libušín a Mamenka (Maměnka) z prelomu 19. a 20. storočia, postavené v duchu ľudovej secesie. Nocľah mali dokonca v ubytovni Maměnka a kolibe Valaška, ktorú tiež navrhol Dušan Jurkovič. Na druhý deň ich čakali kúpeľné lokality Pozlovice a Luhačovice.
Kúpele Luhačovice sú Slovákmi najnavštevovanejšími českými kúpeľmi a sú obľúbeným cieľom nielen individuálneho záujmu, ale tešia sa aj obľube rôznych slovenských inštitúcií. Neobišli ich ani priaznivci kultúry z Hornej Nitry. Luhačovice sú svetoznáme jedinečnou architektúrou, o ktorú sa stará akciová spoločnosť Lázně Luhačovice.

Riaditeľka Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi Ľudmila Húsková k tomu povedala: ,,Mesto Luhačovice a predovšetkým samotné vnútorné kúpeľné územie, ktoré je v podstate architektonickou rezerváciou, nás očarilo svojou krásou. Videli sme tu desiatku dobre udržiavaných diel najvýznamnejšieho slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Ochutnali sme tunajšie jedinečné minerálne vody na čele s Vincentkou a dozvedeli sme sa množstvo zaujímavostí. Nečudujem sa, že Luhačovice sú u Slovákov tak obľúbené. Nielen že sú blízko – od Prievidze sú vzdialené len cca 100 km, ale sú nám aj jazykovo a kultúrne blízke. Na každom kroku sme sa stretávali so srdečnosťou a pohostinnosťou. Ročne sa v Luhačoviciach odlieči viac ako tisícka Slovákov. A ešte viac ich sem príde len na skok – na výlet, či za kultúrou. Kúpele Luhačovice sú pre mnohých z nich srdcovou záležitosťou a vracajú sa sem opakovane, aj keď si pobyty plne hradia sami. Najviac ich do Kúpeľov Luhačovice láka výnimočná architektúra Dušana Jurkoviča, ktorý vtisol kúpeľom nezameniteľnú pečať. Môžu tu obdivovať jeho stavby s prvkami ľudovej secesie, z ktorých väčšina je navyše plne funkčná a poskytuje služby na úrovni modernej doby. Jazyková bariéra neexistuje a Slováci sú tu vítaní už vyše 100 rokov. Veď Luhačovice boli mnohokrát v histórii miestom vzájomných stretnutí predstaviteľov slovenského a českého národa. Luhačovice sú pre Slovákov nielen liečebným a oddychovým miestom, ale prácu tu našlo mnoho z nich.“
Kúpele Luhačovice majú nenapodobiteľnú atmosféru, ku ktorej od mája do septembra neodmysliteľne patria kolonádne koncerty rozmanitých kultúrnych žánrov. Ak človek hľadá miesto pre príjemný relax, pohodu a zároveň aj zaujímavý program, ktorý mu spríjemní pobyt, Kúpele Luhačovice sú to pravé miesto na zdravotnú dovolenku a oddych. V kúpeľoch sa liečia ochorenia dýchacích ciest, pohybového aparátu, tráviaceho ústrojenstva, látkovej výmeny (cukrovka), obehového ústrojenstva a onkologické ochorenia. Kúpeľná liečba je založená na využití prírodných liečivých zdrojov, v kombinácii s najmodernejšími liečebnými a rehabilitačnými metódami. Pri kúpeľnej liečbe sa minerálne vody používajú na pitné kúry, inhalácie a prírodné minerálne kúpele. Celkom tu poskytujú cca 60 procedúr rôznych typov. Okrem kúpeľných sa tu realizujú aj relaxačné wellness pobyty.
,,Veľa ľudí ani netuší, že príchod a pôsobenie Dušana Jurkoviča v Luhačoviciach súvisí s tým, že začiatkom 20. storočia českí a slovanskí buditelia hľadali protipól Karlových Varov, kde sa stretávali spoločenské špičky nemeckých krajín v nemeckom salóne. Myšlienka vytvoriť protipól a tradíciu stretávania sa Slovanov v Luhačoviciach v slovanskom salóne, stála pri pozvaní Jurkoviča do Luhačovíc. Stavby Dušana Jurkoviča boli vytvorené pre Luhačovice v priebehu len troch rokov. Spájajú v sebe motívy regionálnej karpatskej ľudovej tvorby s dekoratívnymi princípmi secesie. Architektúra kúpeľov korešponduje aj s vrcholiacim emancipačným hnutím stredoeurópskych slovanských národov, usilujúcich o sebaidentifikáciu, okrem iného prostredníctvom ľudovej kultúry,“ povedala Ľ. Húsková.
Dodala, že v samotných kúpeľoch sa zachoval súbor Jurkovičových stavieb ako Jurkovičov dom, Vila Chalúpka, Vila Jastrabie (Jestřábí), Vodoliečebné kúpele, Riečne a slnečné kúpele, či Hudobný pavilón. Väčšina z nich slúži verejnosti a Kúpele Luhačovice sa o tieto architektonické skvosty starajú a udržiavajú tak Jurkovičov odkaz. V tomto roku sa oslavuje aj 145. výročie narodenia Dušana Jurkoviča, čo zvýšilo záujem slovenských klientov o návštevu Luhačovíc. Najobľúbenejší je pre Slovákov Jurkovičov dom, s neopakovateľnou atmosférou a službami najvyššej kvality. Práve Jurkovičov dom je najvýznamnejšou Jurkovičovou realizáciou v Luhačoviciach. Hlavný kúpeľný objekt (pôvodne Janov dom podľa Jana Nepomuka Serényiho) bol vytvorený v klasicistickej podobe v roku 1822 a prestavaný Dušanom Jurkovičom v roku 1902, kedy bol zvýšený o hrazdené poschodie a nové zastrešenie a dispozične upravený okolo dvoch nádvorí a vstupnej dvojpodlažnej haly. Funkcia objektu sa pritom nezmenila – bola vždy kombináciou vaňových kúpeľov a ubytovania kúpeľných hostí. V rokoch 2000-2002 prebehla generálna oprava budovy. Pôvodná funkcia kúpeľného domu je zachovaná a doplnená o reštauračnú časť a bazén. Exteriér i vnútorné priestory boli pri obnove objektu maximálne priblížené k pôvodnému stavu na základe reštaurátorských prieskumov a dobových fotografií.
,,Dušan Jurkovič zanechal svoju nezmazateľnú stopu v Luhačoviciach, na Pustovniach, ale aj v iných častiach Moravy. Každému môžeme len odporúčať, aby si našiel čas a navštívil tieto architektonické skvosty a odniesol si rovnako nezabudnuteľné dojmy, ako my,“ uzavrela Ľ. Húsková.

Related Post