• Čo získam?
  • Reklamný článok zadarmo s možnosťou troch odkazov!
Pridaj článok zadarmo

Opasky ako moderný doplnok oblečenia

28/09/13

Opasky sa stali každodennou súčasťou nášho života, ktorú si ani neuvedomujeme. Jednoducho pri rannom obliekaní v zhone schmatneme opasok, presne tak, ako zvyšné kusy oblečenia a bežíme do práce. Vieme, že opasky nám držia nohavice na správnom mieste a skrášľuje naše oblečenie, ale málo kto sa niekedy zamyslel nad tým, odkiaľ tento módny doplnok – kožený opasok pochádza a kto ho vynašiel. Je krásne uvedomiť si vzácnosť vecí, ktoré sú pre nás samozrejmosťou.

Síce s určitosťou povedať nemôžeme, môžeme však predpokladať, že prvý kožený opasok bol vytvorený zo šnúrky omotanej okolo oblečenia. Nejako takto vznikol svet opaskov a módnych, trendov. Kožený opasok bol prvýkrát oficiálne zaznamenaný v dobe bronzovej, ako doplnok oblečenia určený výhradne pre mužov. Dnes ho síce používajú aj ženy, no v západom svete bol kožený opasok len mužskou záležitosťou. Po druhej polovici 19. storočia, až do prvej svetovej vojny, bol kožený opasok nie len užitočnou vecou, ale aj módnym doplnkom a to hlavne v ozbrojených silách u dôstojníkoch. Nosili sa široké opasky, nosené priamo na páse, na vrchu oblečenia. Takéto opasky s prackou ste určite zahliadli v mnohých vojnových filmoch. Tento široký opasok zvýraznil pás, vystrel postavu a opticky rozšíril ramená. Zároveň mal aj praktickú stránku, pretože dôstojníci si zaň dávali svoje šable.
V roku 1920 začal opasok slúžiť len ako módny doplnok oblečenia. Od polovice 1990 sa športový opasok začal nosiť na bedrách, spolu s nízko pustenými nohavicami. Tento trend si obľúbili hlavne mladí muži. Možno ste o tom nevedeli, ale takýto štýl nosenia nohavíc prišiel priamo z väzenia, priniesli ich gangy, keďže opasky mali vo väzení zakázané, kvôli bezpečnosti, nohavice museli nosiť spustené na bokoch.

Teraz sa nohavice, ale aj originálne opasky vracajú späť na pás. Ako oblečenie sa preferuje športovo- elegantná, až elegantná móda. Obľúbené oblečenie je svetrík, kožený opasok so striebornou prackou a tmavé rifle. U žien prišla móda širokých opaskov umiestnených priamo pod prsiami. V poslednej dobe ste určite aj Vy skrášlili svoje oblečenie o opasok s prackou v podobe rôznych rozprávkových postavičiek. Dokonca sa na trh dostali aj módne opasky s LED prackou, ktorá určite prekvapí všetkých okoloidúcich a bude ozdobou vášho oblečenia.

Všimnúť ste si mohli aj špeciálne opasky, ktoré nosia kaderníčky. Takéto opasky majú vrecúška do ktorých si vlasové umelkyne vkladajú sponky, nožničky a mnoho iných pomôcok. Aj robotníci na stavbe majú na svojom odeve kožený opasok s vreckami. Dokonca aj čašníčky nosia okolo svojich bokov opasok so špeciálnou peňaženkou. Áno, aj takéto využitie má na prvý pohľad obyčajný opasok. Viete si predstaviť svoje oblečenie bez opasku? Či už po praktickej alebo estetickej stránke. Určite nie. Je to doplnok oblečenia, ktorý používa každý. Možno nie je až taký dôležitý, ako topánky, či rukavice, no aj opasok má svoje čestné miesto a veríme, že na ňom ostane ešte veľmi dlho. Opasok je skutočne nenahraditeľnou súčasťou módneho sveta.

Príďte si pozrieť nízkoenergetické domy ForDomu na Dni drevostavieb

27/09/13 , ,

Najväčší slovenský výrobca nízkoenergetických a pasívnych domov ForDom, s.r.o., Zvolen sa so svojimi referenčnými stavbami zúčastní tohtoročných Dní drevostavieb. Každý záujemca si môže v piatok a v sobotu 4. a 5. októbra 2013 pozrieť skutočné domy z dreva, mnohé už obývané a vyskúšať si tepelnú a pocitovú pohodu, akú poskytujú. ForDom bude vystavovať 8 typov rodinných domov a to v Kováčovej, Budči, Stupave-Kremenici, Janíkovciach pri Nitre, Jasenovej, Levoči, Oškerde pri Žiline a tiež mimoriadne úspešný dom s konopnou izoláciou v Záhorskej Bystrici. Ide už o druhý ročník tohto podujatia, ktorý organizuje Sekcia Drevostavieb Zväzu spracovateľov dreva (SD ZSD SR) a celkovo bude na celom území Slovenska vystavovať 13 firiem s takmer 40 ukážkami drevených domov. Informoval o tom marketingový riaditeľ ForDomu Branislav Kuzma.

,,Počas nastávajúcich Dní drevostavieb bude mať laická i odborná verejnosť možnosť na vlastné oči vidieť a rukami ohmatať výhody drevostavby. Výstava vzorových drevostavieb je určená nielen pre architektov, projektantov, ale aj bežných občanov – potenciálnych investorov, ktorí práve riešia svoju bytovú otázku. Chceme tak šíriť pozitívne skúsenosti s modernými drevenými domami, ako sú výrazné šetrenie energií v porovnaní s klasickými stavbami, tepelnoizolačné vlastnosti, či zdravie neohrozujúce materiály. Zároveň sa záujemcovia o naše domy budú môcť zoznámiť s hlavnou produkciou firmy radu ECOCUBE a podmienkach ich výstavby a financovania v spolupráci s VÚB Bankou a so Slovenskou sporiteľňou. Tohtoročná novinka – dom s izoláciou s konopy siatej, vyvolal veľký záujem verejnosti a je trendom medzi izolačnými materiálmi. Záujemcovia o prehliadky sa môžu registrovať na http://www.drevostavby-zsdsr.sk/sk/dni-drevostavieb-2013,“ povedal B. Kuzma.

Dodal, že konopnú izoláciu firma používa na rôzne časti drevostavby, predovšetkým na zateplenie krovu, do stien a podláh. Je vyrábaná z technického konope, ktoré je ideálnou poľnohospodárskou plodinou, ale neobsahuje návykové látky ako marihuana. Je to prírodný obnoviteľný zdroj, neobsahujúci žiadne bielkoviny, preto tepelnú izoláciu netreba špeciálne ošetrovať proti hmyzu a hlodavcom. Pritom zle horí, ale má vynikajúcu difúznu priepustnosť a schopnosť redistribuovať vlhkosť. Môže sa vyrovnať až s 20 % vlhkosťou bez straty tepelno- izolačných vlastností, kým minerálna vlna stráca tieto vlastnosti už po prekročení 2 % vlhkosti. Na stavebné účely sa používa vo forme izolačných dosiek a rohoží, alebo aj voľne sypané do uzavretých priestorov.

„Súčasná ekonomická situácia, stále pretrvávajúca kríza núti spotrebiteľov aj na stavebnom trhu rozmýšľať efektívne a úsporne. Na Slovensku je len 10 %-ný podiel stavieb na báze dreva a v ČR 20 %. Oproti tomu v európskych krajinách, ako Rakúsko, Nemecko dosahuje úroveň až 45-50 % a v Škandinávii až 70 %. My však chceme poukázať na to, že rodinné domy ForDomu sú nielen šetrné na financie, ale aj ekologické a zdraviu nezávadné. Preto je našim spoločným cieľom so ZSD SR podporiť individuálnu bytovú výstavbu na báze dreva na dvojnásobok dnešného stavu. Zväz udeľuje tiež Značku kvality výhradne tým firmám, ktoré splnia prísne kritériá kvality výrobného procesu, či finančnej disciplíny voči klientom i štátu,“ uzavrel B. Kuzma.

ForDom, s. r. o., Zvolen realizoval za posledné roky desiatky stavieb rodinných domov ECOCUBE v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom, Žilinskom, Košickom a Prešovskom kraji. Presadil sa s nimi aj v Rakúsku. Je aj výrobcom a distribútorom stavebných systémov a materiálov, ako krovy, nosné konštrukcie zastrešenia, výrobné haly, špeciálne drevené konštrukcie a iné energeticky úsporné montované stavby. Firma je držiteľom Značky kvality drevostavieb, členom Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR a Inštitútu energeticky pasívnych domov (IEPD). V súťaži Drevostavba roku 2012 firma získala prvé miesto za energeticky pasívny dom typu ECOCUBE. V roku 2012 Sekcia drevostavieb ZSD SR úspešne zaviedla vlastnú „Značku kvality“, ktorá ide nad rámec povinných certifikácií výrobkov a konštrukcií a o pridelenie ktorej sa môžu uchádzať všetci členovia ZSD SR. ZSD SR sa v tomto roku stal členom Európskeho zväzu výrobcov drevostavieb (EFV).

Viac informácií je na www.fordom.sk

Recyklačné kapacity sú dobré, zber a separácia kovových obalov zaostávajú

26/09/13

Na Slovensku sú vybudované primerané kapacity na recykláciu kovových odpadov a odbytové ceny kovov získaných recykláciou sú už dostatočne atraktívne pre zhodnocovateľov kovových odpadov. Horšia je však situácia v zbere a separovaní kovových obalov. V mnohých mestách a obciach sa kovové obaly nezbierajú vôbec, alebo je úroveň ich zberu nedostatočná, hoci zákon túto povinnosť jednoznačne ukladá. Často však chýbajú zberné nádoby na separovaný zber kovových obalov a problémom je tradične nedostatok financií. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

,,Sektor kovových obalov Recyklačného fondu prispieva na vybudovanie potrebnej infraštruktúry na zber a úpravu kovových obalov mestám a obciam. V roku 2012 sa prioritne zameral na podporu triedeného zberu v mestách a obciach a na podporu vzdelávania a osvety v nakladaní s odpadmi. Pri podpore projektov smerovali finančné prostriedky najmä do aktivít, ktoré zavádzali do systému triedeného zberu kovové obaly ako novú komoditu v regióne, alebo zvyšovali jeho účinnosť. Sektor týmto postupom riešil aj zabezpečenie dostatku vytriedenej suroviny pre spracovateľov. Pri schvaľovaní viackomoditných projektov podporoval triedený zber kovových obalov. Celkovo v roku 2012 podporil 8 viackomoditných žiadostí, vo výške 25,26 tis. EUR. Z účtu sektora sa vyplatilo 18,13 tis. EUR, z toho triedený zber odpadov z kovových obalov podporil sumou 14,16 tis. EUR,“ konštatoval J. Líška.

Dodal, že v tomto roku je hlavným zámerom sektora kovových obalov aktívne spolupracovať s obcami, mestami a recyklátormi komodity. Cieľom aktivít bude dosiahnuť čo najlepšie fungovanie systému zhodnocovania odpadu z kovových obalov.

,,V práci so žiadateľmi je pre verifikovanie deklarovaných hmotností pri nakladaní s odpadom potrebné sledovať tok odpadu až na jednotlivé subjekty. Sektor kovových obalov pri presadzovaní efektívnych a komplexných riešení triedeného zberu, dotrieďovania, ako aj samotnej recyklácie odpadov z kovových obalov postupuje s dôrazom na regionálne riešenia. Sektor rozpracuje a v praxi bude presadzovať ekonomickú logistiku zberu a sústreďovania vytriedenej komodity k recyklátorom v hutníckom priemysle. Pri zohľadnení finančných možností sektor podporuje také technológie recyklátorov odpadov z kovových obalov, ktoré spĺňajú požiadavky na BAT pre zvýšenie účinnosti recyklácie v hutníckej výrobe,“ vysvetlil J. Líška.

Ďalej konštatoval, že Recyklačný fond od 1. 1. 2003 doteraz podporil zo sektora kovových obalov celkovo 171 projektov, v celkovej hodnote 18 076 484 EUR. Z celkového počtu posudzovaných projektov bolo schválených 168 viackomoditných žiadostí pre podporu separovaného zberu v komunálnej sfére v hodnote 17 665 915 EUR, z toho na propagáciu recyklácie kovových obalov boli určené dotácie vo výške 170 843 EUR. Sektor kovových obalov podporil 3 jednokomoditné projekty vo výške 410 569 EUR, zamerané na technológiu recyklácie tenkostenných kovových obalov.

Kovové obaly na báze hliníka, či železa majú kvalitné úžitkové vlastnosti vhodné pre obalový materiál. Železo sa uplatňuje ako obalový materiál predovšetkým v podobe oceľového plechu rôznych hrúbok a povrchového spracovania, napríklad na konzervy, sudy, bubny, kanistre, plechovky, škatule, zátky, uzávery, veká, cyklopásky atď. Hliník je efektívnym, spoľahlivým a vizuálne atraktívnym obalom na konzervy, tuby, dózy, sudy, škatule, veká, fólie a pod.

Medzi najvýznamnejšie podporené projekty zo sektora kovových obalov patria projekty spoločnosti TAVAL, s. r. o., Ľubotice, zamerané na recykláciu odpadov z kovových obalov. Tieto projekty zefektívňujú spracovanie tenkostenných obalov z hliníka a jeho zliatin. Recyklačný fond mieni podporiť zavedenie minimálne jednej BAT technológie na spracovanie tenkostenných kovových obalov zo železa, ocele a hliníka a jeho zliatin na západnom Slovensku.

Spracovanie odpadového skla v SR nekleslo ani počas krízy pod 60 000 ton

26/09/13 , , , ,

Množstvo zhodnoteného odpadového skla na Slovensku počas 5 rokov trvania hospodárskej krízy kolíše, ale ani raz nekleslo pod úroveň 60 000 ton za rok. Znamená to, že od roku 2002, kedy začal Recyklačný fond podporovať zber a recykláciu odpadového skla, sa úroveň jeho zhodnocovania zvýšila najmenej trikrát, keď v roku 2002 sa ho zhodnotilo iba 18 000 ton. V SR sú v súčasnosti vybudované dostatočné spracovateľské kapacity na odpadové sklo a tak len minimálne množstvá odpadového skla by mali končiť na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

„Triedený zber skla by sa mal zaviesť do roku 2015 vo všetkých obciach na Slovensku. V tom istom roku by sa mala zvýšiť príprava na opätovné použitie a recykláciu skla z odpadu z domácností najmenej na 35 % hmotnosti vzniknutých odpadov ročne. Zároveň by sa mala zabezpečiť aj miera zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov zo skla na úrovni 60 %. Preto cieľom sektora skla Recyklačného fondu je zefektívnenie systému triedeného zberu a recyklácie odpadového skla prostredníctvom cielenej podpory. Tá bude zameraná najmä na budovanie dostatočných kontajnerových kapacít v obciach a mestách, umožňujúcich oddelený triedený zber odpadu z bieleho a farebného skla. Okrem toho, aj obnova a budovanie nových zberných a separačných miest so zvyšovaním ich kapacity a technického vybavenia. Rozvoj triedeného zberu je možný len za aktívnej účasti samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme bude aktívne zapojenie verejnosti – občanov. Informačná, osvetová a propagačná činnosť je v tomto systéme nevyhnutná. Treba však vedieť aj to, že triedený zber skla je pre obce stratový,“ konštatoval J. Líška.

Dodal, že v roku 2012 sektor skla podporil 16 žiadostí, na realizáciu ktorých bolo schválených 771,69 tis. EUR. Triedený zber a zhodnotenie odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 487,08 tis. EUR. Z účtu sektora bola v roku 2012 vyplatená suma 190,66 tis. EUR.
Od svojho vzniku, v roku 2002 do augusta 2013, podporil fond spolu 262 projektov v celkovej hodnote 8,2 mil. EUR. Dotácie boli zamerané na podporu triedeného zberu skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informačné systémy. Z celkového počtu projektov bola na 19 jednokomoditných poskytnutá podpora 2,1 mil. EUR a na 243 viackomoditných projektov podpora viac ako 6,1 mil. EUR. Za obdobie 2002 – 08/2013 smeruje viac ako 90 % prostriedkov zo sektora skla Recyklačného fondu do zavedenia a zintenzívnenia triedeného zberu v mestách a obciach, vrátane jeho konečného zhodnotenia.

,,Na Slovensku je najvýznamnejším spracovateľom odpadového skla Vetropack Nemšová, s. r. o., ktorý recykluje hlavne obalové a tabuľové sklo. Recyklačná linka v Nemšovej môže ročne spracovať až 120 000 ton črepov. Spracovávaním špeciálnych skiel (odpadového skla z automobilov, lepených bezpečnostných a tvrdených skiel, skiel s drôtenou vložkou a iných) sa zaoberá Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava, s prevádzkou v Šelpiciach. Ročná kapacita linky tejto spoločnosti je cca 20 000 ton. Odhadom by mala každý rok spracovať 2000-2500 ton autoskiel, zvyšok kapacity má voľný pre iné druhy skla, vrátane možnosti spracovania odpadového skla z triedeného zberu,“ povedal J. Líška.
Medzi najzaujímavejšie podporené projekty zo sektora skla Recyklačného fondu patrí projekt spoločnosti Vetropack Nemšová, s. r. o., podporený sumou 663 878 EUR na výstavbu triediacej linky, ktorá umožnila spracovanie maximálneho množstva vykúpeného skla z triedeného zberu v požadovanej kvalite. Ďalšie podporené projekty sa týkali predovšetkým triedeného zberu v mestách a obciach. Vetropack Nemšová, s. r. o. pri výrobe obalového skla používa odpadové sklo z triedeného zberu v objeme 30 až 80 % a to v závislosti od čistoty vytriedeného skla. Obaly zo skla sú v súčasnosti široko využívané a použité sklo sa dá prakticky neustále recyklovať. Využívanie starých sklenených obalov pri výrobe skla pritom šetrí nielen prírodu sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4 tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu nového obalu. Najhodnotnejšie je pre výrobcov číre sklo, lebo sa dá pridávať do všetkých druhov skiel. Recykláciou skla sa ušetrí veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny – piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak nemusia ťažiť.

Predpokladaný čistý váhový podiel objemu skla v komunálnom odpade je max. 6 % (zdroj: „Účasť obcí a miest pri zhodnocovaní odpadu“). Tento podiel bol získaný kvalifikovaným odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových územiach (5 rokov). Disponibilný objem skla v komunálnom odpade na Slovensku počas posledných 3 rokov je na základe váhového podielu 6 % v priemere 106 000 – 108 000 ton (ide o všetko sklo v KO). Podľa sektora skla Recyklačného fondu je úroveň triedeného zberu a následnej recyklácie odpadového skla okolo 60 % (ide o sklo spracované vo Vetropack Nemšová, s. r. o. a Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava). Predpokladaná miera zhodnotenia vytriedeného odpadového skla by mala do roku 2015 mierne rásť na úroveň cca 70 000 ton/rok.

Hospodárska kríza tvrdo zasiahla aj triedený zber, ktorý vždy bol pre obce stratový. Úlohou Recyklačného fondu preto aj v najbližšej budúcnosti ostáva podporovať mestá a obce príspevkami za vytriedené sklo, ale aj dotáciami na zavedenie a zintenzívnenie triedeného zberu skla. Od roku 2005 má však fond každoročne k dispozícii čoraz nižšie finančné prostriedky, ktoré môže použiť na tento účel. Podľa novely Zákona o odpadoch (č. 733 z roku 2004), neplatia za dovoz inak spoplatnených obalov, obalových materiálov alebo výrobkov balených v takýchto obaloch do Recyklačného fondu tí dovozcovia, ktorí v danom kalendárnom roku splnia limity zhodnotenia alebo recyklácie odpadov z daného druhu obalov, stanovené nariadením Vlády Slovenskej republiky. Ročne tak fondu chýba cca 50 % zdrojov z obdobia pred účinnosťou tohto zákona.

Dni slovenskej kultúry sa vydarili, vzniká nová tradícia

25/09/13 , , , , , , , , , ,

Začiatkom septembra sa v Kúpeľoch Luhačovice (Lázně Luhačovice, a.s.) konal prvý ročník Dní slovenskej kultúry alebo Blízke stretnutia, nadväzujúci na tradíciu Československých porád, ktoré sa konali v Luhačoviciach v rokoch 1908-1938. Súbor podujatí, upevňujúcich priateľské vzťahy Čechov a Slovákov, sa vydaril a vzbudil značný záujem na oboch stranách. Kúpele Luhačovice preto o rok plánujú zorganizovať druhý ročník Dní slovenskej kultúry. Informoval o tom Ing. Jiří Dědek, MBA, výkonný riaditeľ kúpeľov.

,,V pozadí myšlienky zorganizovať tohtoročné Dni slovenskej kultúry stála tradícia priateľských moravsko-slovenských vzťahov. Obnovené stretávanie sa Čechov a Slovákov sa mimoriadne vydarilo. Súčasťou podujatí boli aj oslavy najvýznamnejšieho slovenského architekta Dušana Jurkoviča (1868-1947), pri príležitosti 145.výročia jeho narodenia a po takmer 50 rokoch sprístupnenie ďalšieho, v poradí už piateho prameňa – Nový Jubilejný.
Pavilón v hodnote 1,3 mil. Kč vybudovala akciová spoločnosť Lázně Luhačovice. Mimoriadnemu záujmu verejnosti sa tešila vnučka Dušana Jurkoviča, pani Katarína Salajová Jurkovičová. Slávnostného aktu sa zúčastnili aj generálny riaditeľ Kúpeľov Luhačovice Eduard Bláha a starosta mesta František Hubáček. Prítomní boli aj slovenskí novinári a osobnosti z oblasti kultúry a politiky, ako profesorka Eva Blahová, šéfka Janáčkovej opery v Brne, herec a pedagóg Jan Přeučil, architektka a autorka diela Alena Vránová, sochár a autor vodného prvku Ondřej Oliva,“ povedal J. Dědek.
Dodal, že hostia sa tešili aj z koncertu Sisy Sklovskej, v sprievode klavírneho virtuóza Richarda Rikkona.V hale Vincentka sa zoznámili formou výstavy so slovenským architektom Dušanom Jurkovičom. Súčasťou dní slovenskej kultúry boli aj vystúpenia Orchestra ľudových nástrojov Miroslava Dudíka z Bratislavy, či predstavenie Divadla J. G. Tajovskéhozo Zvolena Šofér slečny Daisy. V spolupráci s Luhačovickým okrašľovacím spolkom Calma hostia absolvovali Prechádzku kúpeľmi po slovenských stopách, pripomínajúcu osobnosti zo Slovenska, ktoré pôsobili v Luhačoviciach.
Kým na Slovensku Jurkovičovo výročie nevzbudilo takmer žiadnu pozornosť, Kúpele Luhačovice sa o Jurkovičov odkaz vzorne starajú. To oceňujú aj stovky Slovákov, ktorí ročne Luhačovice navštívia. Kúpele Luhačovice sú Slovákmi najčastejšie navštevovanými českými kúpeľmi a túto pozíciu si v tomto roku vylepšujú akciami k Jurkovičovmu výročiu, ale aj premiérou Dní slovenskej kultúry, či zvýšením informovanosti slovenskej verejnosti. Výsledky sa už dostavujú, keď v prvom polroku tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, sa až o 36 percent zvýšil počet klientov zo Slovenska. Rovnako narástol počet pobytových dní slovenských hostí a to o 24 percent. Za prvý polrok 2013 využilo služby luhačovických kúpeľov 613 návštevníkov zo Slovenska.
Najväčším lákadlom pre Slovákov, navštevujúcich luhačovické kúpele, je súbor stavieb Dušana Jurkoviča – Jurkovičov dom, Vila Chalúpka, Jestřabí, Vodoliečebné kúpele, Riečne a slnečné kúpele a Hudobný pavilón. Kúpele Luhačovice sa o tieto architektonické skvosty starajú a udržiavajú tak Jurkovičov odkaz, ktorým vytvoril jedinečnú atmosféru veľkorysého uvoľneného urbanizmu v priaznivom meradle bez rušivých zásahov. Aj jeho nasledovníci citlivo dotvorili areál luhačovických kúpeľov dielami secesie, rannej moderny a funkcionalizmu tak, že zachovali čaro a atmosféru výnimočných kúpeľov. Všimli si to aj medzinárodné organizácie a tak tieto skvosty ašpirujú na zápis pamiatok UNESCO.
Stavby Dušana Jurkoviča vytvorené pre Luhačovice v priebehu len troch rokov, spájajú motívy regionálnej karpatskej ľudovej tvorby s dekoratívnymi princípmi secesie. Citlivé zasadenie stavieb do parkovo upravenej údolnej krajiny podtrhuje harmóniu celku. Architektúra kúpeľov korešponduje aj s vrcholiacim emancipačným hnutím stredoeurópskych slovanských národov, usilujúcich o sebaidentifikáciu, okrem iného prostredníctvom ľudovej kultúry. Touto syntézou sa Kúpele Luhačovice líšia od radu významných európskych kúpeľov, ktorých architektonický výraz je viac či menej unifikovaný, kozmopolitný, vychádzajúci z rímskej klasickej tradície.
Viac informácií je na www.LazneLuhacovice.cz a www.HotelAlexandria.cz